Okuliare

Keď sa večer vracal domov, siahol si do vrecka na košeli pre okuliare, ale tie boli preč. Začal si naspäť premietať situácie, čo robil a kde bol, aby si spomenul, kde nechal okuliare. Rýchlo na to prišiel. Okuliare mu museli vypadnúť z vrecka do jednej debny so šatstvom, keď sa na

ne nahýnal. A teraz sú už na ceste do Číny.

Bolo to v čase, keď Amerikou zmietala veľká hospodárska kríza. Starý otec mal šesť detí a tak stratu okuliarov, za ktoré dal 20 dolárov, niesol veľmi ťažko. "To nie je fér," sťažoval sa Bohu. "Obetujem pre Cirkev peniaze, svoj čas i prácu, a teraz toto!"

O niekoľko mesiacov neskôr riaditeľ čínskeho sirotinca pricestoval do USA, aby navštívil a poďakoval sa farnostiam, ktoré ich podporili. Tak došiel aj do farnosti, do ktorej patril aj môj starý otec. Svoj príhovor začal poďakovaním za ich podporu. Potom pokračoval: "Ale za čo

sa vám chcem zvlášť poďakovať, tak to sú okuliare, ktoré ste mi minulý rok zaslali. Viete, komunisti raz urobili v sirotinci raziu a zničili pritom takmer všetko... i moje okuliare. Bol som z toho veľmi nešťastný. Aj keď som mal peniaze, jednoducho nebolo možné zakúpiť nové. Keďže bez nich nevidím dobre, očakával som každodenné silné bolesti hlavy. Bola to pre mňa ťažká situácia. Modlil som sa a spolu so mnou aj moji spolupracovníci, aby Boh vyriešil tento môj problém. Potom prišli vaše bedne. Keď sme odstránili veko, na samom vrchu ležali okuliare..." Trošku sa odmlčal a pokračoval: "A keď som si ich skúsil... akoby boli urobené priamo pre mňa! Ešte raz vám za ne ďakujem!"

Ľudia ho počúvali, boli šťastní, že sa odohral tento malý "zázrak", ale mysleli si, že sa musel pomýliť, pretože nikto nevenoval pre sirotinec v Číne okuliare. Iba môj starý otec vedel, o čo tu ide. Sedel vzadu ticho a slzy mu tiekli dolu tvárou. Uvedomil si, že za touto jeho "stratou" bol Boh.